Aké je to žiť si v kórejskej bubline na Slovensku?

Ľudia majú radi, keď vedia, že v niečom nie sú sami. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo je internet taký obľúbený. Dokážete tam nájsť ľudí, ktorí majú radi rovnaké veci ako vy. Naviac s nimi môžete komunikovať a zdielať  svoje nadšenie. V skutočnom svete je to trochu ťažšie. Hlavne ak sa pohybujete na dedine alebo v malom meste - k tomu všetkému na Slovensku.

Na Slovensku majú ľudia radi rôzne veci. No kpop, kórejské variety show a kdramy to rozhodne nie sú. Väčšie fanúšikovské základne tu majú aj fínske deathmetalové skupiny alebo Braňo Mojsej.



(To sa ale netýka anime. Keď som na ňom začala pred niekoľkými rokmi závisláčiť, nebolo až také ťažké nájsť niekoho, s kým by som o tom mohla prehodiť reč. Nielenže som to mala doma (keďže ma nato naočkoval brat), ale aj v škole a hudobnej som poznala pár takých ľudí. Keď som prišla na gympel, so všetkými tými ľuďmi sa akoby vrece roztrhlo. Aké je anime na Slovensku populárne som pochopila aj na tohtoročnej animeshow.)

 Ja som mala šťastie. V prvom ročníku sa mi podarilo dostať do toho spolužiačku a odvtedy mám vždy niekoho, s kým tú svoju bublinu môžem zdielať. 안녕 혜미야!
Aké výnimočné to je som pochopila až keď ma na našom starom blogu kontaktovalo pár ďalších ľudí. Väčšina z nich s tým, že sú radi, že narazili na niekoho podobného, lebo v okolí nikoho takého nemajú. Naozaj je vážne fajn mať niekoho, kto pochopí, že ste spali v noci asi 3 hodiny lebo ste maratónovali Let's eat 2. 
Každý nadšenec Kórei na Slovensku sa musí denno denne stretávať s veľkým nepochopením od svojho okolia. Keď sa s niekym dostanem na reč "Južná Kórea", ich reakcie zahrňujú len ich zmätený názor na Gangnam Style, alebo si ju pomýlia so Severnou a začnú mlieť o komunizme a Kim Chong Un-ovi. U nás doma je to ešte horšie. Môj ocino si stále myslí, že tam jedia psov a moji bratia sú alergickí na akýkoľvek kpop.

Keď máte niečo strašne radi, automaticky sa snažíte predávať to ďalej na všetkých ľudí, ktorí sú vám nejako blízky. Vedome aj nevedome. Moji rodičia si odžili už veľa dní, počas ktorých museli tolerovať, že sa nám trasie dom, lebo mi z detskej hučí kórejská a japonská hudba. Nemôžem povedať, že sa nesťažovali, ale zvykli si. Takmer všetci moji najbližší kamaráti si už asi vypočuli nejaké pesničky, ktoré som im "úplne nevinne nanútila". Možno im to mnohokrát lezie na nervy, no to je môj zvláštny spôsob ako im vyjadriť, že mi záleží na ich názore. Aj keď som si už veľakrát povedala, že už nikomu nič nebudem odporúčať a púšťať, aj tak to nakoniec poruším.

Kpop je ale vec, na ktorú človek musí byť nastavený. Človeku, ktorý nikdy žiaden nepočúval nemôžete pustiť T.O.P - Doom Dada. Nielenže bude zdesený, no pravdepodobne si už nikdy nič kórejské nepustí. (alebo to môže mať nečakaný opačný efekt a úplne si to zamiluje) Tak ako niekomu, kto nikdy nepozeral kdramy nemôžete pustiť niečo ako Scholar who walks the night. Ostane to nepochopené.

Nuž a kórejské variety show? Napriek tomu, že sú také geniálne tu stále nemajú veľa sledovateľov. V prvom rade preto, že 99.9 percenta ľudí tu o tom nikdy nepočulo, zvyšným buď nesadne humor, alebo to proste ihneď zavrhnú. Ja si myslím, že práve kórejská variety je spôsob, ako ľuďom trochu viac ozrejmiť kórejskú kultúru, jazyk a hudbu.


Už viackrát som ale premýšľala nad tým, či by som vlastne bola rada, keby v rádiu hrávajú kpop a v televízii púšťajú kórejské seriály. Odpoveď je nie. Je fajn mať možnosť nadávať ľuďom po kórejsky vediac, že si myslia, že si len niečo mrmlem. Myslím, že by ma oveľa viac trápilo keby som sa musela dennodenne vysporiadavať s ľuďmi, ktorým by sa to nepáčilo. Lebo tak ako by to malo veľa priaznivcov by si to našlo aj veľa haterov. To, že sú ľudia v tomto ohľade nevedomí mi dáva slobodu. Je iné, keď to dissuje moja rodina alebo kamaráti. Ak by som to musela vidieť každý deň na facebooku a počúvať na ceste autobusom, asi by mi z toho šiblo.










A čo sa týka môjho štúdia kórejčiny... Na to väčšinou ľudia nereagujú negatívne. Občas sú trochu zaskočení, ale nakoniec ich to celkom zaujme. 
"Povedz niečo po kórejsky. No taaak. Povedz!"
"Nauč ma nejakú nadávku.. Prosím." alebo
"Napíš moje meno po kórejsky."

To sú asi najčastejšie reakcie s akými som sa stretla. Neviem. Ľudia asi majú radi, keď ich naučíte niečo s čím môžu zafrajeriť pred kamarátmi. 

Takže aký z tohto dokážem vyvodiť záver? V prvom rade, som spokojná s tým, ako to je. Nepotrebujem, aby to tu bolo populárnejšie.. Radšej budem ja tá, ktorá sa do Kórei dostane ako keby som si ju mala ťahať sem. Už teraz viem, že tam chcem nejakú dobu žiť. Nie navždy, ale chcem... A to je niečo, čo musím dokázať sama.

A čo vy? Ste fanúšik kpopu, kdram, variety show, kórejčiny alebo ich kultúry? Aký máte na toto celé názor?

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky