Random reviews #1

Som trochu frustrovaná, trochu šťastná, trochu unavená, trochu odhodlaná písať ... A tak som si povedala, že to po dlhšej dobe urobím. Zistila som, že na blogu v podstate nemáme rubriku, v ktorej môžem písať recenzie či už na filmy, knihy alebo čokoľvek iné, čo mám potrebu rozoberať. A že toho je dosť. Neviem, či je to nejaká zvláštna psychická deformácia spôsobená týmto blogom, ale ja si recenzie v hlave píšem ešte aj počas toho, ako niečo pozerám alebo čítam.

V každom prípade, odteraz všetky tieto články (nezahrňujúc seriály, ktoré majú na tomto blogu už rubrík dosť) nájdete pod názvom Random reviews. Lebo sa mi nechce premýšľať nad originálnejším názvom a nakoniec by som aj tak skončila pri tom pôvodnom.

Začnem mojou prvou knihou od kórejskej autorky menom Shin Kyung Sook s názvom Please look after mom. Už dlho som sa chcela dostať ku kórejskej literatúre a ak trochu zapátrate po internete, Please look after mom je v podstate na každej stránke ako číslo 1. Tá nadprirodzená prepojenosť medzi mnou a 혜미 spôsobila, že si ju objednala práve v období, kedy som sa na to chystala aj ja. A tak mi ju požičala a mohla som sa s nadšením pustiť do čítania.

https://seejy.files.wordpress.com/2012/10/please-look-after-mother.jpg

Keď sa 61 ročná So-Nyo oddelí od manžela v dave na stanici Soulského metra, jej rodina ju začne zúfalo hľadať. Ako sa začnú vyjavovať jej tajomstvá a tiché utrpenia, sú nútení zapremýšľať nad tým, či skutočne poznali ženu, ktorú nazývali matkou.


“...I have so many dreams of my own, and I remember things from my childhood, from when I was a girl and a young woman, and I haven't forgotten a thing. So why did we think of Mom as a mom from the very beginning? She didn't have the opportunity to pursue her dreams, and all by herself, faced everything the era dealt her, poverty and sadness, and she couldn't do anything about her very bad lot in life other than suffer through it and get beyond it and live her life to the very best of her ability, giving her body and her heart to it completely. Why did I never give a thought to Mom's dreams?”

Úplne úprimne musím povedať, že som čakala o niečo viac. Ale zato môžu naozaj len moje prehnané očakávania po návale skvelých kníh, ktoré som čítala predtým. Zo začiatku ma zaskočilo písanie v druhej osobe. Čítala som to v angličtine, čo tomu mohlo pomôcť aj ublížiť. Neviem posúdiť. No už po pár stranách som si zvykla a nepovažujem to za žiaden problém, práve naopak. Dej to má skutočne dychberúci a myšlienka, ktorá sa celou knihou nesie je sama o sebe veľkým dôvodom na to, aby ste si túto knihu prečítali.
Rozprávači príbehu sa pravidelne menia a bude fajn pripraviť sa na trochu dlhšie kapitoly, ako sa používajú vo väčšine kníh. Celkovo vám ju ale odporúčam, či už sa zaujímate o kórejskú literatúru alebo nie.

“You left this house whenever you wanted to, and came back at your whim, and you never once thought that your wife would be the one to leave.” 

“When I lived here and woke up from the fog in my head, I would walk by myself to the grave site set aside for me, so that I could feel comfortable if I lived there after death.” 

 

Druhá kniha, ktorú spomeniem je od nemecko-švajčiarskeho spisovateľa, ktorého meno vám bude rozhodne niečo hovoriť... Hlavne ak sa zaujímate o trochu hlbšiu literatúru. Herman Hesse. Človek by si myslel, že kpop vám nemôže dať inšpiráciu k čítaniu. Ukázalo sa, že časy sa menia. Ak ste sledovali všetky krátke filmy BTS, ktoré mali slúžiť ako teasery na nový album, určite viete, že sú inšpirované právne knihou Demian od Hermana Hesse.

http://media.tumblr.com/40c038a290833ead79e39987c55876be/tumblr_inline_n2xa7lmu2e1szxb0t.jpg

Emil Sinclair je chlapec, ktorého celá existencia sa dá opísať ako boj medzi dvomi svetmi. Svet ilúzie a skutočný svet, svet spirituálnej pravdy. V tomto príbehu, sprevádzaný jeho záhadným spolužiakom - Maxom Demianom, sa vzbúri proti povrchným ideálom sveta a nakoniec sa prebúdza k uvedomeniu seba samého. 

Áno. Na prvý pohľad to možno vyzerá tak, že si Army zložili slúchadká z uší, urobili na poličke plnej albumov jedno miesto na knihu a šli do kníhkupectva, aby si kúpili tú jednu a jedinú, ktorú tento rok prečítajú... Som presvedčená o tom, že to tak v mnohých prípadoch bolo. Ale keby aj.. Nam Joon tým spravil veľkú vec a možno mnohým ľuďom zmenil život. Kto vie?
Pre mňa bola táto kniha veľmi obohajúca, napriek tomu, že v mojom zozname kníh rozhodne nie je prvá svojho žánru. Neviem, či máte také nutkanie podčiarkovať si v knihách ceruzkou inšpiratívne citáty a výroky. Ja áno a tu by som najradšej podčiarkovala celé odstavce a strany. Či už je to Demian, Pistorius, teta Eva alebo hlavná postava - Sinclair, ich konania aj myšlienky si často žiadajú hlboké zamyslenie, ktoré vás môže doviesť k odpovediam na vaše vlastné otázky. Naozaj nechcem zachádzať hlbšie, spoilovať alebo niečo podobné, no knihu vám opäť, vrelo odporúčam!

"We who bore the mark, felt no anxiety about the shape the future was to take. All of these faiths and teachings seemed to us already dead and useless. The only duty and destiny we acknowledged was that each one of us should become so completely himself, so utterly faithful to the active seed which nature planted within him, that in living out its growth he could be surprised by nothing unknown to come."



A od kníh prejdeme k filmom. Za poslednú dobu ma uchvátili dva, žánrovo veľmi odlišné, no oba emočne silné (každý svojim vlastným spôsobom)

Ten prvý je tohtoročný kórejský kinohit. Train to Busan.

http://wellgousa.com/sites/default/files/theatrical/Heropage-980x560_62.jpg 

Seok Woo, jeho odsudzená dcéra Soo An a ostatní pasiažieri sú uväznení v rýchlostnom vlaku, ktorý mieri zo Soulu do Busanu počas katastrofálnej vírusovej epidémii v Južnej Kórei. 

Zombíci.. Veľa zombíkov. Šialene veľa zombíkov :-D Napriek faktu, že táto tématika je v poslednej dobe veľmi obľúbenou, ja som sa k nej pred zhliadnutím tohto filmu nikdy nedostala.. Ak nerátame jednu prečítanú príručku o tom, ako sa chrániť pred zombíkmi, ktorú som z nudy čítala počas cesty z Londýna.
Keby som vedela, ako to bude vyzerať, možno by som to nepozerala v obývačke na televízori počas toho, ako vedľa mňa ocino jedol. Čo sa ukázala ako malá osudová chyba.
No aj ako človek, ktorý do podobného žánru doposiaľ nepričuchol som bola nadšená. Nie úplne zo všetkého, ale bola. Už to, že medzi hlavné postavy patril Ma Dong Seok. Ten si ma získal tak 38 Task Force ako v Bad Guys. Dokonca s ním jeden z mojich obľúbených kórejských youtuberov na svojom kanáli robil rozhovor, kde sa ukázalo, že je to nie len skvelý herec, ale aj človek. Takže...
ma jeho prítomnosť veľmi potešila. Gong Yoo patrí tiež k hercom, ktorých mám rada, ale bohužiaľ som ho doposiaľ videla len v Coffee Prince. Kdežto Choi Woo Shik ma tiež veľmi prekvapil.

Film svojou myšlienkou možno ani nie je tak nový a prelomový, ale je skutočne vidno, koľko práce si s tým tvorcovia dali. Príde aj na veľmi emotívne a silné chvíľky, ktoré určite zanechajú dojem.



Druhý film, ktorý chcem spomenúť je takisto pomerne nový... Málokedy si pred zhliadnutím podrobne študujem, o čom to asi bude. Ani tu som nechcela, no nemohla som prehliadnuť komentáre na mydramalist typu "Tak smutné.", "Tak nespravodlivé." Potom som si kládla otázky... Chcem to naozaj vidieť? Chcem si potom hovoriť to isté? Lebo ja nie som veľmi fanúšikom filmov, ktoré ma psychicky ubíjajú, ak viete, čo tým myslím. No potom som sa pozrela na obsadenie, ktoré zahrňovalo mená ako Ji Soo, Ryu Joon Yeol alebo Suho, a klikla som na play. 
Ten moment absolútne neľutujem. Pretože napriek tomu, že je to len jeden a pol hodinový film, úplne si vás namotá, rozosmeje a potom vás roztrieska na franforce, ako keby ste neboli človek, ale handrená bábika.

http://blog.onehallyu.com/wp-content/uploads/2016/05/2016031100095041587_1.jpg

Príbeh o štyroch 19-ročných chalanoch, ktorí vyrástli vo veľmi odlišných podmienkach. Jedného dňa si prejdú skúsenosťou, ktorá otrasie ich nádejnými životmi.

Vážne sa mi páči, že to nie je jeden z tých filmov, ktorý vám nepriamo povie, čo si máte myslieť. Nechá to na vás. Zachovali by ste sa ako on? Urobil správnu vec?
Nepochopíte, pokiaľ neuvidíte. Skutočne, nemám o čom rozprávať. Pretože každá ďalšia zmienka vám to môže len pokaziť.

Pre dnešok by aj stačilo. Dlhý a vyčerpávajúci článok...

Komentáre

  1. Knihy ma vážne zaujali, no neviem či by som zvládla angličtinu... Snažím sa najprv len niečo nie tak...zložité. Momentálne mám od priateľa doma jednu japonskú knihu (verím tomu, že je to veeeeeľmi nenáročná literatúra, keďže on takmer nečíta- alebo nečítal toľko, kým ma nespoznal :D), len som asi niekde na prvej strane a fakt sa mi do toho nijak nechce. Angličtina no, ja som zo španielskej bilingvy, moje vlohy a radosť z jazyka nie je orientovaná práve na Britániu :D No minimálne tie úryvky, ktoré si pridala boli vážne dobré. Momentálne sa- čo sa týka literatúry- dosť hľadám. Kto vie? Možno skončím pri Kórejských a Japonských knihách. Sama by som chcela písať veci na štýl anime, takže možno by mi to rozšírilo obzory...

    Viallen z http://all-dreams-are-real.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jop a ešte som zabudla :D To pozadie je vážne super, páči sa mi tá zvláštna zelená. Dobre sa na to pozerá, keď človek číta. Moje OCD mierne hryzká do vankúšika, keď vidí to nerovnomerné rozdelenie článkov na hlavnej strane (lenže ono je dosť na hlavu, netreba ho brať vážne :D), no inak je to fakt v pohode. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 'Please look after mom' veľmi náročnú angličtinu nemá. No Demiana by som si po anglicky určite čítať netrúfla.
      Ja som sa teraz dosť presmerovala na východnú literatúru a zatiaľ ti musím povedať, že by si určite neurobila chybu, keby sa ocitneš pri podobných knihách. :-)
      A ďakujem. Čo ti ja viem.. Mne to rozmiestnenie nejako žily netrhá. Ani som sa nad tým príliš nezamýšlala. Mám celkom rada nepravidelnosť. Tak či tak to nedokážem zmeniť. A aj tak je len dočasný, kým sa trochu oboznámime s grafikou na blogspote.

      Odstrániť
    2. Ja som príliš usporiadaný typ človeka :D Minimálne som začala rozmýšľať nad vizuálnymi novelami, čítala som asi 5, no všetko to boli tak polohry/polovizuálne novely a neviem ako by som zvládla normálne, no celkom si myslím, že sa na to nakoniec dám. Verím tomu, že zas prečítať by som to dokázala, no je pravda, že angličtinu neznášam. Ja som si skúsenosťami vybudovala totálny odpor, čo je vážne škoda, no už s tým neviem pohnúť :(

      Odstrániť
  3. Obě knihy zní zajímavě, i když Demian zaujal svou tématikou o něco více. Co se Train to Busan týče, už i já jsem psala o svých dojmech na blogu, ale i tak musím říct, že mě film hodně překvapil a užila jsem si ho. A Ma Dong Seok je snad v každé své roli super. O to víc se těším, až se podívám na 38 Task Force.

    O poslední filmu jsem slyšela je málo, ale také mě dokázal zaujmout. V poslední době sahám po filmech snad častěji, než po sérií, takže i na One Way Trip si čas udělám.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky