Incomplete life #7

Dostala som sa do situácie, z ktorej sa mi teraz len veľmi ťažko hľadá východisko. Vlastne ani neviem, kde začať a ako vám to všetko čo najjednoduchšie rozpovedať.

S kamarátmi sme sa včera vybrali na Deň otvorených dverí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Sme síce len tretiaci, ale chceli sme si vytvoriť aký taký obraz a poinformovať sa. Po spoločnom uvítaní a takých tých všeobecných prezentáciách sme sa ja a ešte jedna kamarátka vybrali na katedru východoázijských štúdii, konkrétne na koreanistiku. Neviem, nakoľko som v svojich dávnejších článkoch spomínala, ako veľmi by som to chcela študovať a ako sa to stalo mojim cieľom už... pred takmer dvomi rokmi. Nie som si úplne istá. Nepíšem si to do denníčka :-)

https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/originals/a0/72/67/a07267d3f4d950fa589d1e6a13f3a674.gif

To najdôležitejšie, na čo sme sa potrebovali spýtať bolo, či sa o dva roky otvára. Avšak v momente, ako mi tá otázka vykĺzla z úst, ich tváre priam kričali: "Kde žiješ dievča? Samozrejme, že nie!"
Ukázalo sa, že prvákov prijali tento rok a nový ročník otvárajú každé 4 roky. Čo znamená, že najbližšie to bude dva roky potom, ako dokončím gympel. Keď vyslovili rok 2020, myslím, že moja duša sa prepadla z tretieho poschodia a vyvŕtala na vrátnici dieru až do pekla. Po niekoľkých minútach sa mi ale vrátila a pokúšala som sa na veci pozerať aj s týmto vedomím.
Čo tie dva roky? Dám si radšej čínštinu? Pôjdem vykladať tovar do Tesca? Vykradnem banku a za ukradnuté pôjdem do Kórei? Alebo budem jednoducho nezamestnaná a presedím si to doma na zadku?

Je tu tá možnosť.. dať si čínštinu. Tak by som ale kórejčine musela skutočne zamávať a naveky sa s ňou rozlúčiť. Aj sama profesorka nám povedala, že dať si na dva roky čínštinu a potom pokračovať v kórejčine by bola hlúposť. A ja súhlasím.
Hlavou mi prebehol aj fakt, že by som ju šla študovať do Prahy. Avšak tam je vraj viac orientovaná na históriu a dejiny než na samotný jazyk, čoho by som sa úprimne trochu obávala. Trochu viac. Navyše som si pozerala, čo všetko zahŕňajú prijímacie skúšky a panenkaskákavátosnáďniejenormálne! Myslím, že všetku tú doporučenú literatúru by som dovtedy nestihla prečítať ani ak by som začala teraz, v tomto momente.. Každopádne to ale zatiaľ úplne nevylučujem.
Je fakt, že by nebolo zlé počas tých dvoch rokov študovať aj niečo iné, čo by mi potom pomohlo v uplatnení sa s kórejčinou. Ako napríklad taký marketing. To by ma ale za prvé - na ten marketing museli zobrať, a za druhé - aj tak by som si ho nestíhala dokončiť na bakalára, keďže na to by som potrebovala tri roky.
Eh... A to som ešte nespomenula fakt, že ak by som študovala dlhšie, ako je to preplácané, musela by som si posledné dva roky na vysokej zacvakať z vlastného vrecka. Takže čo poviete? Zaviazať si lano a nájsť pevný konár?!

(Až umriem raz, nech je to v máji. Niekde pekne, na konári.)
Áno. Dovolila som si znetvoriť tak nádherné dielo od Jána Smreka.

https://68.media.tumblr.com/bdaa5a59507493d33bba02e3eb344d2b/tumblr_n6qz85wMSw1ssfdnjo1_500.gif

Takže, som úplne stratená. Tak veľmi stratená, že už som začala aj seriózne zvažovať fakt, že sa toho snu vzdám. Že vyštudujem niečo, čo už majú vyštudované všetci len preto, aby som "mala vysokú školu tak ako to je teraz na Slovensku moderné" a svoj sen s Kóreou si splním len tak, že budem celý život šetriť na to, aby som tam raz strávila dva týždne.

Avšak zaráža ma jeden fakt. Keď sme na tú katedru prišli, v podstate sme dostali jednu veľmi studenú sprchu. A to sa netýka len toho roku 2020. Od toho, aká je kórejčina skutočne ťažká až po realitu toho, aké je to byť prekladateľ/tlmočník. Nič pekné. Keby som bola počas toho odišla, asi by som si myslela, že im zaplatili, aby odradili všetkých záujemcov. Avšak nech to bolo akékoľvek bolestivé, ani raz ma počas toho nenapadlo, že sa na kórejčinu vykašlem... Tie myšlienky vlastne prišli až teraz. Keď som si uvedomila, že ako naložím s tými dvomi rokmi nie je len moje rozhodnutie, ale aj moji rodičia do toho majú čo povedať. Predstavte si, že vám vaša dcéra v treťom ročníku na gympli povie, že bude ešte 9 rokov študovať (s tým, že vy jej to budete musieť zacvakať) a to ešte nehovoriac o tom, že posledné dva roky by si musela platiť aj za štúdium na vysokej. 

Sama som to ešte celé nespracovala a neviem veľmi, ako to celé chápať. Preto mi určite pomôže váš názor v komentároch. Poprípade ak máte nejaké skúsenosti s niečim podobným. Už som sa o tom rozprávala s viacerými ľuďmi, avšak mám pocit, že sa to stále len zhoršuje.

Komentáre

  1. Wow, tak tohle je tedy docela drsné. :/ Samozřejmě jsem slyšela, že některé kurzy se otevírají jednou za dva roky, ale jednou za čtyři roky je pro mě novinka. Kdyby to byl jeden rok, tak budiž, to by se ještě dalo, ale dva roky jsou vážně dost. Navíc samozřejmě je tu ta skutečnost, že ti stát zaplatí čtyři roky na bakalářským studiu, nebo aspoň tak to máme u nás v ČR a zbytek si musíš zaplatit sám.

    A jako kdyby to samotné nestačilo, ještě vás vyděsí s užitím titulu v praxi. Bohužel pro tebe nemám v tomhle ohledu žádnou radu. :/ Na druhé straně si říkám, že ještě dobře, že ses tam letos šla podívat. Představ si, že bys to zjistila až příští rok před maturitou. Teď máš alespoň ještě čas zhodnotit svoje možnosti. Držím placce ať ti to dobře dopadne! ^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na Slovensku štát prepláca celé štúdium, 5 alebo 6 rokov, podľa toho, či je na bakalára troj alebo štvorročné štúdium. Školné si myslím treba platiť len ak je nadštandardné. Čo by v mojom prípade bolo, ak by som tie dva roky študovala niečo iné :-(
      Je to dosť kruté, ale na druhej strane chápem, že ak by odtiaľ každé dva roky vychádzalo 25 absolventov, nemali by sa ako a kde uplatniť. Ja mám holt tú smolu, že som sa nenarodila o dva roky skôr alebo neskôr.

      To isté som si vravela aj ja! :-) Za toho roka a pol sa ešte veľa môže zmeniť. A ďakujem.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky