Playlist - February 2017

Cez týždeň som akosi pozabudla, že na konci mesiaca zvyknem vydávať svoj playlist. Ešte je ale len 3. marec, takže by to malo byť v pohode.

Február bol najmä v kpope neskutočne nabitý. Keď som si na začiatku tohto článku zbežne spísala, čo všetko by som chcela spomenúť, nazbieralo sa mi tu 21 pesničiek. Nových aj starších. Nakoniec som to ale nejako okresala a rozhodla som sa, že 9 z nich rozoberiem viac a zvyšné rozpíšem nakoniec.

Dean ft. Baek Yerin - Come Over

Ak sem chodíte častejšie, už ste si asi všimli, že Dean je jeden z mojich najobľúbenejších interprétov. Jeho producentský talent v spojení s neskutočne príjemným a výnimočným hlasom má na svedomí, že som sa skutočne začala zaujímať o R&B. A to aj v širšom zmysle, ako len zameriavaním sa na neho. Navyše sa mi veľmi páči, ako sa pokúša, aby to celé malo nejaký hlbší zmysel. V countdowne pred vydaním jeho najnovšieho minialbumu (s dvomi pesničkami, vrátane tejto) povedal, že sa snažil vytvoriť dojem sna. A ja som len zostala žasnúť, pretože sa mu to skutočne podarilo.
Come Over je skutočne med pre uši. Aj s Baek Yerininým nádherným doprovodom.

Kým sme ešte pri Deanovi, do playlistu by som rada zaradila aj niečo, k čomu som sa dostala práve kvôli nemu. Doporučil to v nejakom rozhovore. Je to Somehow od Phony Ppl. Určite to stojí za vypočutie.



Day6 - You were beautiful

Keď sme pri mojich obľúbených interprétoch, Day6! Ich tohtoročné promovanie je skutočne dar. A to hovorím už v nadšení z teaseru na ich ďalšiu pesničku, ktorá by mala výjsť v pondelok.
You were beautiful je skvost. Nielenže im tu nádherne vynikli hlasy, ale celé je to tak nejak magicky chytľavé. Navyše to čo sa im podarilo s tým videoklipom... Verili by ste, že to napojili na ich debutovú pesničku?
Prajem si, aby v roku 2017 skutočne prerazili. A zároveň si prajem, aby tu boli len pre nás a takmer nikto o nich nevedel. Lebo som proste šialený sebec a nechcem sa o ich skvelú hudbu deliť s nikým iným.


BTS - Spring day, Not today


A potom tu máme BTS. Na youtube som narazila pred pár dňami na jeden komentár. V skratke tam niekto napísal, že je neskutočne vďačný, že sa narodil v rovnakom storočí ako oni a teraz môže byť svedkom toho celého. A my naozaj nevieme, ako dlho to bude trvať. Pretože večne to nebude. Keď už nič iné, armáda je povinná aj pre umelcov. Bigbang na to aktuálne dopláca. Pointa je ale tá, že by sme si tieto roky mali neskutočne užívať. Ich to baví, nás to baví. Oni sú šťastní, my sme šťastní.
Ale prejdem k pesničkám a celkovo comebacku ako celok. Už som sa k tomu v nejakom článku vyjadrila, ale naozaj si medzi týmito pesničkami neviem vybrať favorita. Obe sú skvelé v svojom vlastnom žánri. Pri oboch mi chvíľku trvalo, kým som sa do nich dostala. A obe majú úžasné choreografie. Aktuálne trochu viac počúvam Not today, predtým som sa zase opúšťala pri texte Spring day.




KARD - Don't recall

KARD si s každou novou pesničkou robí väčšie meno. Už teraz majú obrovskú fanúšikovskú základňu a to ešte ani nedebutovali. Aj keď, už sa napríklad objavili v After School Club, čo rozhodne je promovanie. Whatever.
Páčilo sa mi už Oh Na Na, ale Don't recall ma úplne odpálilo. Hoci to tak prvotne neznie (a asi mi nedáte za pravdu), tá pesnička mi príde tak neskutočne smutná, že som sa pri nej na prvýkrát takmer rozplakala. A úplne vážne. Ja viem, že to nebol ich zámer ani nič podobné, ale niečo na tom refréne vo mne vyvoláva zvláštny smútok a ja to neviem definovať.



Code Kunst ft. Car, the Garden - Don't shoot me MAMA

Teraz niečo menej známe. Code Kunst tento album vydalo len tento týždeň a Don't shoot me MAMA by sa medzi všetkými pesničkami albumu mohla pomerne ľahko stratiť. Avšak už po prvom počutí vo mne rezonovala najviac. Neviem presne, ktorý z feauturing interprétov to celé spieva, ale som v prvom rade otrasená jeho hlasom a v tom druhom spôsobom, ako s tou pesničkou narába. Celé to tak nejak zapadá do seba.



I prevail - My heart I surrender

Na rade je aj niečo nekórejské. Túto skupinu mi nedávno doporučil brat. Pustila som si celý album, avšak veľmi mi to nesadlo. Až na túto jednu pesničku, ktorú som nevedela prestať počúvať hlavne posledný týždeň. Má nádherný text a viem si predstaviť, že by to zaujalo každého bez ohľadu na žáner, ktorý počúva.


 Taeyeon - Fine

Mala som dilemu, ktorú pesničku z jej nového albumu vložiť. Nakoniec som sa rozhodla pre titulnú, pretože si viem predstaviť, že na prvé počutie zaujme ľudí najviac. Celkovo je ale celý album a každá z jeho dvanástich pesničiek osobitne úžasná. Zvlášť sa mi páči When I was young, Eraser a Lonely night. Rozhodne teda neurobíte chybu, ak si ho pustíte celý.
Mimochodom, zvlášť sa mi páči videoklip na Fine, ktorý je skutočne nádherne spracovaný.


Infinite - Back

Táto pesnička vyšla ešte v roku 2014, avšak môj nezáujem o Infinite mi nikdy nedovolil vypočuť si od nich viac, ako to čo práve vychádzalo. Dovolím si zhodiť to na 4 písmená. H....O....Y....A. Ja ho tak nemám rada. Naozaj, v kpope asi nenájdem nikoho, kto by ma iritoval viac. Proti ostatným členom Infinite ale nič nemám. A ani proti ich hudbe všeobecne. Len som ich proste nemala potrebu nejak extra počúvať. Mám ale dojem, že táto pesnička to zmení.



Lovelyz - Night and day

Uzavriem to tiež pomerne novou pesničkou z aktuálneho albumu Lovelyz. Doposiaľ som ich nepočúvala, ale rozhodla som sa dať im šancu. Titulná pesnička WoW si ma však veľmi nezískala. To čo moju mienku o nich zachránilo je práve Night and day. Jedna z posledných pesničiek albumu, ku ktorej som sa ledva dopracovala, lebo to predtým ma veľmi neoslnilo. Respektíve vôbec. Aby som ale nekritizovala úplne celý album, za zmienku ešte stojí My lover - ako spolupráca Yoo Ji Ae a Seo Ji Soo.



Špeciálna zmienka patrí týmto pesničkám :
Red Velvet - Rookie - Red Velvet je teraz jednou mojich najobľúbenejších kpop dievčenských skupín. Jediný, kto im u mňa silno konkuruje je Blackpink. Na prvé počutie som mala z Rookie vážne divné pocity. No zopakoval sa scenár s Russian Roulette. Teraz to nemôžem prestať počúvať.
Cross Gene - White Mind - Môj prvý comeback s Cross Gene ako fanúšik. V podstate urobili to, že vydali dve pesničky. Black Mind a White Mind, no a titulnú pesničku spravili tak, že ich skombinovali - Black and White. Dáva to zmysel? No každopádne to urobili. Páči sa mi aj titulná, ale White ma samé o sebe chytilo o niečo viac.
Zion T - 영화관 - Úprimne, neviem ako to preložiť. Na internete som nenašla anglický názov. Viem len, že Yeonghwa znamená film... Takže by to mohlo mať niečo s filmom? Ťažko povedať. Idem ale k pesničke. Zaujala ma o niečo viac ako titulná The Song. Celkovo sa mi ale album ako celok páčil. A hoci ľudia hovoria všeličo, ja mám pocit, že YG na tom celom zanechal svoj odtlačok.
NCT Dream - My first and last - Okej. V prvom rade, čo sa NCT Dream týka. Nie som si istá tým, či to je preto, že je to asi prvá kpop skupina, ktorá je vyslovene mladšia ako ja, ale... Bože, veď sú to deti.. Okej. Vezmime si fakty. Najmladší Jisung je ročník 2002. Teraz mám v international age 15 rokov. V kórejskom predpokladám 16. Čo je vlastne vek, v ktorom debutoval aj Jungkook. (Začínam chápať, prečo u každého vzbudzoval ten materský inštinkt. Odomňa je ale o dva roky starší. Ja som to neriešila.) Ale. Veď... Ja by som takému Jisungovi dala lízatko a poslala ho hrať sa na preliezkach. Marka a Haechana som vďaka NCT 127 akceptovala, ale ročníky 2000+ sú na moju psychiku trochu príliš. Celkovo ma ale pesničky Chewing Gum a My first and last dosť chytili. Viete... Ja ani sama neviem.
Jungkook - We don't talk anymore - Áno. Spomeň Jungkooka. Konečne nás obdaril jeho kompletným coverom na We don't talk anymore! Musím uznať, že originál sa mi až tak nepáčil, ale aj vďaka nemu tú pesničku začínam prehodnocovať.
Tori Kelly - Dear no one - Aj táto pesnička je Jungkookova robota. Nebyť jeho doporučenia, asi by som ju tiež nepočúvala.
Taeyang - Where U At - Znovu som si rozpočúvala Taeyangovu diskografiu. A myslím, že Where U At som doposiaľ akosi slepo obchádzala, napriek tomu, že som to mala už dosť dlho v telefóne. Je to klasika a rozhodne stojí za vypočutie.
Twice - Knock Knock - Zatiaľ síce z Twice nešaliem, ale podrobne sledujem všetky ich comebacky. Knock Knock sa mi páči ešte viac ako TT
BTOB - You're so fly - Opäť jedna zo starších pesničiek. Vďaka nej som sa stala oficiálne fanúšikom BTOB. Má to neskutočne vtipný videoklip. Určite si to pozrite.

To bude za február asi všetko. Tentokrát je to dosť obšírne a možno som to tým počtom pesničiek až prehnala, ale akosi som sa už nedokázala prinútiť mazať. Ak ma teda chápete.

Komentáre

  1. Já už se k BTS ani nemůžu vyjadřovat. :DDDD Ale museli být první, které v komentáři zmíním. Jednoduše skvěký comeback! Co se KARD týče, i na jejich comeback jsem se hodně těšila, ale písnička si mě na první poslech nezískala tolik, jako předchozí, ale myslím, že to bude asi jen otázka času, než se tak stane. :D

    Na druhé straně Don't shoot me MAMA jsem teď slyšela poprvé a musím říct, že mě dost zaujala. Taková hodně pohodová kytarová záležitost. Hodně dobře se to poslouchalo. A hodně dobře se poslouchalo i My heart I surrender. Zpěvák má příjemný chraplák!

    Po dlouhé době song od Taeyeon, který se mi zase líbí. A naprosto souhlasím, klip je vážně pěkně zpracovaný. Haha, je to docela vtipné, ale já mám Hoyu z Infinite v podstatě nejradši. :D A BACK od nich mám taky dost ráda. :DD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Naozaj? U mňa to predčilo Oh Na Na už keď som počula prvý teaser. Začínajú tvoriť vážne dobrú hudbu. Úprimne sa neviem dočkať prvého albumu.

    Celkovo ma dosť prekvapuje, keď niekde vidím, že Hoya je niečí bias. Ale asi na neho tak reagujem len ja. Bude to len o vkuse. Ťažko si utvárať nejaké závery o človeku, pokiaľ ho nepoznám osobne.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky