# Waltz A flat major op 69 no 1

Nezľaknite sa názvu. Viete, ako teraz zvyknem pomenúvať články podľa toho, čo počúvam... Tak toto je teraz môjmu srdcu najbližšie. 

Súvisiaci obrázok

Zmaturovala som! Už je to viac ako 24 hodín, no stále tomu nemôžem uveriť. Maturity boli niečo, čo moju myseľ neopúšťalo už dobrý rok, odkedy zo školy odišli predchádzajúci štvrtáci. Samozrejme to celé zintenzívnelo v septembri. Myslela som na to, keď sme vchádzali do sály počas stužkovej, keď som si podávala prihlášku na vysokú školu, keď sme sa prechádzali po meste za zvukov rapkáčov, keď som sa zobúdzala, keď som zaspávala...
Na každom jednom seminári, každý jedeň deň o tom počúvate. Ako sa musíte poctivo učiť. Ako do toho musíte dať všetko. No aby sa potom človek nestrhával zo sna s tým, ktoré hlavné postavy boli v takých Ťapákovcoch. (Dobre. Našťastie také zlé to nebolo :-D) Ale pointu chápete.

Napriek tomu, že som si ani do maturity všetko neprešla musím povedať, že som sa k tomu postavila celkom poctivo. Snažila som sa vypracovávať si otázky (zvlášť z dejepisu, lebo jediné, čo som sa za celé tie predmaturitné roky naučila bolo, že bitka pri Moháči bola v roku 1526), a ako tak som sa učila aj na písomky veriac, že mi to do maturity celé nevyfučí z hlavy. Čo bohužiaľ do veľkej miery vyfučalo.
A možno to závisí od ľudskej povahy, pretože som mala aj spolužiakov, ktorí nemali ani poznámky a knihy zásadne neotvárili, no nakoniec zmaturovali s prehľadom. A tým myslím, že najhoršiu mali dvojku. Jeden áčkar mi dokonca povedal, že mohol ísť maturovať z dejepisu a občianskej už v prvom ročníku. A nehovoril to preto, že by akože vtedy niečo vedel :-D. Ale väčšina (tí menej šťastní) si určite prešla niečím, čo by sme pracovne mohli nazvať "Cesta za spokojnosťou lenivého študenta". Čo to znamená? Bráni vám to od robení činností, ktoré by ste robili normálne. Ako pozeranie seriálov, chodení do pubov s kamarátmi alebo... čo ja viem, hraní počítačových hier. Všetko toto obmedzíte, aby ste sa mohli učiť. No nakoniec sa aj tak neučíte. Teda, možno prvých 15 minút. Do určitej miery vás to ale aj tak uspokojí, lebo ste nerobili to, čo ste chceli. Radšej ste zízali polku dňa do bielej steny. V konečnom dôsledku však máte pocit, že niečo robíte preto, aby ste zmaturovali. V skutku užitočné.

Ja osobne som sa vôbec nebála písomných častí. Niekto to má ale naopak. Neviem. Možno je to preto, že ja tak nerada rozprávam. Alebo to môžme pripisovať tomu, že na našej škole sme boli častejšie testovaní, ako ústne skúšaní. Potom to človek prestane brať tak vážne... Keď za tie štyri roky sa vaše schopnosti v opisovaní posunú na nový level. Ale po písomnej časti som nepocítila žiadnu úľavu. Pocit, že polovicu mám za sebou. Nič také. Práve naopak sa zvýšil môj strach, lebo ten týždeň sa blížil. Aj s mojimi prijímačkami, ku ktorým sa vyjadrím na záver.
Nakoniec maturity nie sú taká malina ako vám všetci budú hovoriť. Samozrejme, závisí aj od prísnosti školy a predmetov, z ktorých idete maturovať (je iné vôbec sa neučiť na dejepis a vôbec sa neučiť na matematiku alebo chémiu). Netreba zabudnúť na vašu schopnosť z vecí sa vykecať. Tú ja napríklad nemám, čo mi dali pocítiť hlavne na dejepise, lebo keď pred vami idú tie najukecanejšie baby z celej triedy a vy ste ten typ človeka, čo by neotvoril ústa ani týždeň keby nemusí... No... Muselo to byť cítiť. Neznamená to, že by som sa nedokázala presne a odborne vyjadriť. Tu išlo o situáciu, v ktorej sme nemali šajnu čo máme hovoriť, no oni si niečo povymýšľali a ja som radšej ostala ticho a povedala, že neviem. A keď už ma doslova donútili sa vyjadriť - bola to názorová otázka, povedala som takú somarinu, že doteraz nerozumiem tomu, ako mi nakoniec mohli dať jednotku. Celkovo teda maturity nie sú ani zďaleko tak náročné na vaše vedomosti ako na vašu psychiku.

Musím povedať, že prvá vec, čo som spravila, keď som prišla domov bolo, že som naskladala všetky zošity aj s papiermi zo zakladačov na kopu a zviazala ich špagátom. Aby som to už nemusela otvárať. Najväčšiu radosť by mi urobilo, keby som to mohla podpáliť, ale predsa to zatiaľ nechám tak. Možno sa to zíde budúcim generáciám. Tú kopu mám stále v izbe za dverami. Aj teraz sa na ňu jedným okom pozerám. A nechce sa mi veriť, že to už nemusím otvoriť. Že celé tie šarády už mám za sebou! A do školy sa vrátim len raz. Po vysvedčenie.

Vravela som si, že za strednou mi ľúto nebude. Ale keď som v piatok po maturitách odchádzala zo školy a v úzkom kruhu sa rozprávala s pár spolužiakmi, úplne som sa ponorila do tej situácie a uvedomila si, koľko z nich už možno neuvidím. Predsa len sme si vzájomne zasiahli do života a svojim spôsobom jeden druhého ovplyvnili... Je to zvláštne. Ten odchod možno nakoniec nebude taký sladký, ako som si myslela.

A ohľadom tých prijímačok. Písala som ich presne pred týždňom. Teda víkend pred maturitou. Možno vám to príde absurdné, ale nakoniec mi na tom celom viac vadilo, že sa prelínali s BTS comebackom, než to, že som ich mala v podstate cez akademický. Ale aj vďaka tomu sa mi Fake love navždy bude spájať s celým týmto obdobím.
Ako som sa na ne pripravovala? No... Spravila som si pár testov. Tie som doma písala na maximálne 65 percent čo ma dovádzalo k šialenstvu. Pretože za prvé, nechávala som si na ne viac času, za druhé, počet ľudí, ktorí sa hlásili na kórejčinu v hospodárskej praxi minulý rok bolo takmer 130 (brali 35) a za tretie, v podstate všetko, čo nebola matika alebo si to nevyžadovalo logické myslenie som musela tipovať - čiže otázky z češtiny a všeobecný prehľad. Len málokedy som tam našla teoretickú otázku, ktorej odpoveďou som si bola istá.
Ak ste čítali moje predchádzajúce články tak viete, že som si podala prihlášku len do Olomouca na kórejčinu a japončinu (a na tú som sa vôbec! podotýkam vôbec nepripravovala). Čo bol hazard. Obrovský hazard s mojou budúcnosťou. A po takých výsledkoch z testov mi proste myseľ začala blúdiť inými smermi. Začala som si hľadať 10 týždňové kurzy jazyka v Kórei, ceny leteniek, ako sa vybavujú víza (keby sa moja mamina čudovala čo také som mohla robiť o druhej ráno). Proste som skĺzla k nereálnejším variantám.
A teraz už viem, že to nebude nutné. Ľudia, oni ma prijali! Nadomnou musel zosadnúť Duch svätý, lebo podľa všetkého som mala 89 percent a... Stále tomu nemôžem uveriť. Aj dvakrát denne to kontrolujem. Či to nebol len sen. Alebo či sa nepomýlili a nenájdem tam niečo iné, keďna to znovu kliknem. Dozvedela som sa to v štvrtok. V asi najkritickejší deň, kedy som pred sebou stále mala maturitu z dejepisu a občianskej. Barbora mi len tak, medzi rečou, keď sme si písali, spomenula,že už sú výsledky a ja som dostala priam panický záchvat. Celá som sa triasla, nedokázala som ani poriadne napísať svoje identifikačné číslo. A keď som to konečne urobila, myslím, že som na chvíľu zabudla, ako som dovtedy dýchala. Splnil sa mi najväčší sen. Nikdy predtým som niečo tak veľmi nechcela. A teraz, sa to zdá sa stalo realitou. Ach... Musím to ísť znovu skontrolovať, lebo mám zase pochybnosti o tom, či to je skutočné.

Každopádne tým boj len začína. Držte palce. Čoskoro sa ozvem znovu.


Komentáre

  1. Vždy ma pobaví tvoje písanie :D Je také pútavé, príslušné tvojmu veku. Gratulujem! Zvládla si to. Áno, veľa závisí aj od školy - ako napríklad naša, jediné čo som sa vo štvrtom ročníku učila bola slovenská literatúra a v akademickom som sa učila iba nemecký jazyk. A tiež som to zvládla, minulý rok. Odkedy čítam tvoj blog - vždy sa mi páčilo všetko o kórejčine. Teda gratulujem aj k tomuto! Snáď ťa tvoja vysoká nesklame ako tá moja. Užívaj si prázdniny - potom už mať život nebudeš. A áno, som tu počas "učenia" sa na zajtrajšiu skúšku. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! Tvoj komentár mi vyčaril úsmev na tvári. Naozaj ^^
      Ak sa smiem spýtať, čím ťa sklamala tvoje škola? Len tak, pre informáciu, nech viem, čo ma môže potencionálne čakať :-D
      A veľa šťastia na skúške!

      Odstrániť
    2. Ak by ťa zaujímal môj prvý rok na vysokej (a všeobecné rady, ktoré možno oceníš), tak dnes som vydala príspevok na môj blog

      Odstrániť
  2. A já si myslela, že moje nadpisy jsou nejvíc random :D Ach, maturita. Já s ní měla menší problémy, odmaturovala jsem až v září, kdy si všichni užívali prázdnin a byli přijatí na školy. Já byla sice taky přijatá, ale bohužel až v druhém kole, jelikož jsem neměla tu maturu v čas. No i tak jsem se dostala a stěžovat si nemůžu :D Na výšce mi je líp jak na střední, tu jsem fakt nesnášela a jsem ráda, že jsem pryč a spolužáky už neuvidím xD Maturitu bych znova dělat nechtěla. nejhorší období mého života, jsem i shodila nějaká ta kila díky stresu... Gratuluju k přijetí though!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeem! no, sú to asi len 3 mesiace, no už teraz som 90 % všetkých tých hlúpostí zabudla a... nejako mi to neprekáža. Na vysokú sa vážne teším a zároveň sa šialene bojím. Ale ukľudňuje ma, keď počujem podobné veci... Ono to asi závisí aj od človeka. Či je schopný rýchlo sa prispôsobiť a nakoľko ocení tú novú slobodu.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky