Glass shreds #1

Už sa vám niekedy stalo, že ste si o istom človeku mysleli, že je celkom v pohode, milý a priateľský, ale potom urobil alebo povedal niečo, na čo si spomeniete vždy, keď ho uvidíte a už ho proste nemáte radi? To bola veľmi vyčerpávajúca úvodná veta, prepísala som ju asi päťkrát. Mne sa totižto presne toto stalo tento týždeň v škole. Je prehnane dramatické, ak si myslím, že už nikdy nebude všetko tak ako predtým?

Nemám rada ľudí, ktorí odsudzujú. Odsudzovaním v tomto prípade myslím to, keď je napríklad Janko toho názoru, že Paľko nemohol mať šťastné detstvo, lebo je knihomoľ a stále sedel doma medzi svojimi knihami. Na takéto odsudzovanie som alergická. Vážne.

Bolo to takto. V škole sme sa už príliš neučili. Mali sme delenú hodinu, čo znamená, že jedna polovica triedy mala angličtinu a druhá biológiu (tú som mala aj ja). Keď sa hodina skončila mali sme veľkú prestávku, tak sme samozrejme boli všetci v triede. Jasné, že sme si hneď začali vymieňať informácie o tom, čo robila ktorá skupina. A vtedy sa jedna spolužiačka začala sťažovať, akú blbosť si to zasa triedna vymyslela, že či ona neustále potrebuje počúvať o Harry Potterovi a ako to ona nenávidí. To by som ešte prežila, je mi jasné, že nie každý má rád rovnaké veci a mám v triede viac spolužiakov, ktorí nie sú milovníci HP a podobných záležitostí. Lenže potom povedala niečo, čo jej fakt nikdy neodpustím, a keby mi to povedala do očí, tak by som sa s ňou naozaj pohádala:

„Mne je jedno koho detstvo to bolo, moje nie. Ja som nesedela pred telkou a nepozerala som do kníh, JA SOM ŽILA.“ 

Vážne? Odkedy čítanie kníh znamená, že NEŽIJEM? Keď môj brat ako malý dookola sledoval Pána prsteňov spolu so svojimi kamarátmi a potom sa hrali akože aj oni patria do Tolkienovho sveta, znamená to, že NEŽIL? Znamená to, že NEŽIJEM teraz? Lebo pred opitím sa na nejakej diskotéke uprednostním byť doma s knihou, ak práve nemám náladu sa socializovať? (Samozrejme, platí to aj opačným smerom, ak niekto miluje párty a podobné záležitosti, kto som ja, aby som povedala, že to nie je život?)

Neviem si pomôcť, ale spojenie JA SOM ŽILA A TY NIE ma takpovediac rozzúrilo a tak trošku zranilo. V živote by som si to nedovolila povedať, a aj keď si možno ani neuvedomila, čo povedala, povedala to a bol to jej názor. Môj názor je, že ŽIJEME všetci či už geekovia alebo párty ľudia a nie je fér povedať, že nie. A už vôbec nie, ak sa to týka detstva a niečoho takého ako je príbeh Harryho Pottera, ktorý formoval generáciu (aj keď evidentne nie celú). To je asi všetko z čoho som sa potrebovala vypísať. 

Fin.